Jin jóga vznikla pod vplyvom taoistickéj filozofie, TČM, východných bojových umení, tao a hatha jógy. U všetkých týchto náuk vidno snahu o osobnostný rozvoj jednotlivca, o nájdenie správnej cesty v súlade s kozmickým plánom. Je to cesta, ktorou bolo vytvorené všetko navôkol.
„ Cesta, schopná ( byť) Cestou (Tao), nie je bežnou cestou,
pomenovanie, schopné (byť Jej) pomenovávaním,
nie je bežným pomenovaním,
bezmennosť – ( prapočiatok) Neba a Zeme,
mať pomenovanie – Matka desaťtisícov vecí.“ (1)
(Tao Te ťing, Laoc‘, cca 600 r.p.n.l)
Moderná jin jóga je zameraná na jinový hýbateľ (element), to je tá pokojná, pasívna, prímajúca, relaxačná, meditačná, spirituálna kvalita života. Názov pochádza z čínskej náuky o jin a jang. Jedná sa o dva protiklady nachádzajúce sa vo všetkom, v každej veci, živom tvorovi, v každej činnosti či vlastnosti.
„ byť a nebyť sa navzájom rodí,
ťažké a ľahké sa navzájom tvorí,
dlhé a krátke sa navzájom porovnáva,
vysoké a nízke sa navzájom prikláňa,
zvuky a hlasy sa navzájom zosúzvučujú,
pred a po sa navzájom sledujú.“ (1)
(Tao Te ťing, Laoc‘)
Rovnováha medzi týmito dvoma protipólmi je dôležitá a prirodzene sa zachováva z podstaty jinu a jangu. Ak je jedného priveľa, v tom najkoncentrovanejšom bode sa začne premieňať v svoj opak.
„ Najprv čiastková, potom úplná,
krivá, potom rovná,
prázdna, potom až po okraj plná,
ošumelá, vzápätí úplne nová,
čoho je v Nej málo, zrazu premnoho,
čoho je v Nej mnoho, potom až podozrivo zriedkavo...“ (1)
(Tao Te ťing, Laoc‘)
Neživá príroda je jin, živá jang. Človek svojou aktivitou jang vo svete navyšuje. Činnosť, výroba, práca, konflikty, stres, chcieť stále viac, mať stále viac... sú všetko jangové kvality.
„Desaťtisíce vecí odnáša jin a prináša jang
a prúdiace v tom čchi vytvára rovnováhu toho.“ (1)
(Tao Te ťing, Laoc‘)
Touto hyperaktivitou sa systém dostáva do nerovnováhy, prehrieva sa. Veľa ľudí cíti nedostatok jinu, pokoja, relaxácie a východisko podvedome hľadá aj v jin jóge.
„Rýchlou chôdzou sa premôže chlad
a upokojením zase rozhorúčenosť.
A tak je nad všetko jasné, že poriadok v Podnebesí
sa vytvára utíšením!“ (1)
(Tao Te ťing, Laoc‘)
Telo a psychika (jin a jang) najlepšie fungujú keď sú obe zdravé a spokojné. Cieľom jógy je stav, keď človek vyprázdni svoju myseľ, vedome vydýchne a nadýchne, upokojí sa a plne vedomý si svojho (cvičením uvoľneného a sfunkčneného) tela, svojho bytia pocíti prepojenie s celou existenciou.
„Dosahovaním osovej vyprázdnenosti sa udrží stav
skutočného utíšenia.
V desaťtisícoch vecí, ktoré sa neustále tvoria,
pozorujem jav prinavracania sa.
Nespočetné množstvá mysliacich bytostí i nemysliacich vecí,
všetky sa znovu a znovu prinavracajú k svojim koreňom.
A toto prinavracanie sa ku koreňom nazývam: utíšením,
no to je zároveň aj to, čo nazývam: znovuobjavovanie určenia.“ (1)
(Tao Te ťing, Laoc‘)
Autor článku: Mira Mare, marec 2024
Použitá literatúra, citácie :
- Laoc‘. Tao Te ťing (Kánon o Tao a Te), podľa Wang Piho kópie originálu preložili Marina Čarnogurská a Egon Bondy. Vydali: Agentúra Fischer & Formát, Bratislava – Pezinok 2005. 200 strán. ISBN 80-967229-4-8, 80-89005-15-2. (1) Citácia: str. 9, 11, 39, 51, 93, 99
(poznámka: preklad je doslovný, nie interpretačný, len slová v zátvorkách sú interpretácie M. Čarnogurskej, vychádzajúce z jej hlbokých znalostí čínskej histórie a starobylého písma)